Tohtoročné vydanie nášho hlavného reportu o rizikách krajín poskytuje prehľad rizík, ktoré pre podniky predstavuje domáce a medzinárodné prostredie v roku 2025. Atlas rizika krajín poskytuje komplexný pohľad na hospodársky, politický a obchodný rámec, ako aj faktory udržateľnosti, ktoré ovplyvňujú riziko neplatenia pre spoločnosti v 83 ekonomikách. Naša analýza vychádza z vlastného modelu hodnotenia rizík, ktorá je štvrťročne aktualizovaná na základe najnovšieho ekonomického vývoja a jedinečných údajov Allianz Trade o globálnych insolvenciách a podnikateľskom prostredí. Atlas rizika krajín je navrhnutý tak, aby pomáhal podnikom a investorom prijímať informované rozhodnutia, pričom upozorňuje na potenciálne riziká a príležitosti na celom svete.
Zlepšenia v oblasti rizík krajín boli zaznamenané v krajinách, ktoré predstavujú 17 % svetového HDP. V roku 2024 Allianz Trade zlepšil 48 ratingov rizík krajín (+27 oproti roku 2023) a znížil len päť ratingov (+1 oproti roku 2023). Zlepšenia odrážajú čiastočné oživenie hospodárskeho rastu a podmienok financovania vo všetkých regiónoch. Zvýšenia ratingov boli rozložené prevažne na rozvíjajúcich sa trhoch: Najviac ich bolo v Latinskej Amerike (13), nasledovala rozvíjajúca sa Európa (10) a Ázia a Tichomorie (9). Len 17 zvýšení sa však týka dlhodobého aspektu nášho ratingu, čím sa zdôrazňuje, že tieto zlepšenia majú prevažne cyklický charakter. Medzitým najviac znížení ratingov bolo zaznamenaných v regióne Blízkeho východu vrátane Bahrajnu, Izraela a Kuvajtu, čo je dôsledkom dlhotrvajúceho napätia v dodávateľských reťazcoch a cien ropy pod fiškálnou hranicou.
Riziká zhoršenia zostávajú v rokoch 2025-26 vysoké. Hoci sa globálny hospodársky výhľad zlepšil vďaka spomaleniu inflácie, oživeniu úverových tokov a zlepšeniu podmienok likvidity, mnohé rozvíjajúce sa krajiny stále predstavujú menej priaznivé podnikateľské podmienky, zatiaľ čo rozvinuté trhy čelia dlhotrvajúcej politickej neistote a nadchádzajúcej fiškálnej konsolidácii. Okrem toho hroziaca globálna obchodná vojna zvyšuje riziká recesie, čo by spolu s návratom inflačných tlakov pravdepodobne podkopalo dôveru a udržalo podniky v režime dlhodobého vyčkávania. Pri pohľade na naše čiastkové hodnotenia rizík krajín je zotavenie ekonomiky z predpandemických podmienok zrejmé najmä v prípade ukazovateľov súvisiacich s makroekonomickými podmienkami. Tie sa na globálnej úrovni zlepšili najmä vďaka lepším výsledkom v roku 2024 v dôsledku spomalenia inflácie, oživenia úverových tokov a zlepšenia podmienok likvidity a globálny priemer je nad úrovňou spred pandémie, na úrovni 3 zo 6, čo zodpovedá ratingu BB. Globálny priemer štrukturálneho podnikateľského prostredia (SBE) je však v porovnaní s úrovňou spred pandémie horší, čo zodpovedá ratingu B. V roku 2024 zaznamenalo zhoršenie skóre SBE 18 krajín vrátane Saudskej Arábie, Taiwanu, Japonska, Rumunska a Čile. Pokiaľ ide o obchodné riziko, zostávame výrazne pod úrovňou spred pandémie, a to aj napriek minuloročnému čiastočnému zlepšeniu, ktoré bolo spôsobené najmä normalizáciou platobnej neschopnosti podnikov. Celosvetový priemer skóre komerčného rizika bol pred pandémiou nižší ako 2 (stredné), zatiaľ čo v súčasnosti sa blíži k riziku na úrovni sensitive. Firemné insolvencie sú totiž vyššie ako ich počet pred pandémiou (v porovnaní s priemerom na roky 2016-2019) v dvoch z troch krajín, pričom v roku 2023 to bola polovica. Zaujímavé je, že ani veľké podniky neboli voči rastúcej insolvencii podnikov imúnne. S viac ako jedným bankrotom denne bude rok 2024 rekordným rokom pre insolvencie spoločností s obratom nad 50 mil. EUR. V roku 2025 očakávame, že náš globálny index insolvencií dosiahne po troch rokoch rastu za sebou stabilnú úroveň. Platobná neschopnosť sa však bude naďalej zvyšovať v krajinách, ktoré tvoria 50 % svetového HDP, vrátane USA, Nemecka, Talianska, Španielska a Číny.
Slovensko: Aké hodnotenie majú trhy, kam exportujú slovenské firmy? Podľa dostupných štatistických údajov vyvážajú slovenské firmy do týchto top 5 exportných destinácií, ktoré majú na našom Atlase rizika krajín nasledujúce hodnotenie: 1. Nemecko – AA1 / Low (str. 60), 2. Česká republika – BB1 / Low (str. 42), 3. Poľsko – BB2 / Medium (str. 120), 4. Maďarsko – B2 / Sensitive (str. 70), 5. Francúzsko – AA1 / Low (str. 58).
