Globálna ekonomika
zostáva pod tlakom

Globálny rast sa v tomto roku spomalí na 2,2 %

• Najnovšia analýza Allianz Trade poukazuje, že ekonomická dynamika v Eurozóne stagnuje a Spojené štáty americké sú ochromené vplyvom udalostí v bankovom sektore
• Niektoré vyspelé ekonomiky by sa mohli recesii vyhnúť, ale neplatí to pre USA, Nemecko, Taliansko a Veľkú Britániu

Vyhliadky do konca roka 2023 nie sú ideálne. Experti poisťovne pohľadávok Allianz Trade vo svojej najnovšej analýze zdôrazňujú, že ekonomická dynamika v Eurozóne stagnuje, pretože sa postupne obmedzujú rôzne fiškálne stimuly. USA hrozí na konci tohto roka recesia v dôsledku spomalenia v odvetviach bývania, výroby a stavebníctva. Nemecko, Taliansko a Veľkú Britániu čaká podobný osud, no ostatné veľké vyspelé ekonomiky by sa mohli recesii vyhnúť. Rozvíjajúce sa trhy zostanú vo všeobecnosti pod tlakom v dôsledku rastúcej vnútornej a vonkajšej nerovnováhy.

„Problémy v americkom bankovom systéme a nevyriešená energetická situácia v Európe budú ovplyvňovať globálnu ekonomiku aj v nasledujúcich mesiacoch. Očakávame, že globálny rast sa v roku 2023 spomalí na 2,2 % a v roku 2024 si zachová podobnú úroveň rastu o 2,3 %“ vysvetľuje Peter Mucina, riaditeľ slovenskej pobočky poisťovne pohľadávok Allianz Trade.

Nízky dopyt udrží výrobný sektor v roku 2023 v recesii a to z dôvodu zhoršujúcej sa kúpnej sily spotrebiteľov, ako aj dlhšieho cyklu výmeny tovarov dlhodobej spotreby. Zároveň je pravdepodobné, že pretlak ponuky pretrvá aj v tomto roku.

V tejto súvislosti možno očakávať, že dodacie lehoty sa normalizujú a prepravné náklady sa priblížia k úrovniam pred pandémiou. Globálny obchod s tovarom a službami pravdepodobne v roku 2023 vzrastie len o 0,9 % v objemovom vyjadrení (proti nárastu o 3,7 % v roku 2022) a v hodnotovom vyjadrení sa zníži o 0,3 % (proti nárastu o 9,6 % v roku 2022).

Mierne spomalenie globálnej inflácie

Centrálne banky majú stále náročnú úlohu – obavy o finančnú stabilitu by mohli skomplikovať už aj tak zložitú situáciu medzi riadením jadrovej inflácie a udržiavaním rastu pri stanovovaní úrokových sadzieb v najbližších mesiacoch.

Analytici Allianz Trade predpokladajú, že sa inflácia v nadchádzajúcich štvrťrokoch spomalí a v tomto roku dosiahne priemernú úroveň 6,6 % na celosvetovej úrovni, pričom v roku 2024 klesne na 4 %. Očakávajú, že centrálne banky zaujmú rozvážnejší prístup k ďalšiemu zvyšovaniu sadzieb, pričom budú hľadať rovnováhu medzi udržiavaním reštriktívnej menovej politiky a uznaním rastúcej zraniteľnosti vo finančnom sektore.

Obnovovanie dôvery vo finančné systémy a pretrvávajúca energetická neistota by mohli v tomto roku oddialiť fiškálne úpravy, ktoré by mali menovej politike poskytnúť väčšiu flexibilitu. Po tom, čo väčšina krajín prijala odvážne opatrenia na zmiernenie vplyvov energetickej krízy, je teraz fiškálny priestor v dôsledku rastúcich úrokových sadzieb oveľa viac obmedzený. Z obavy o finančnú stabilitu však vlády môžu uprednostňovať posilnenie záchrannej siete, a to aj poskytovaním záruk za verejný dlh, podpornými mechanizmami na riešenie krízy či zvýšením krytia poistenia vkladov.

Čo by sa ešte mohlo pokaziť?

Hoci finančný sektor nedosiahol plnohodnotný krízový režim, nemožno vylúčiť ďalšie zlyhania bánk a narušenia kapitálového trhu, zdôrazňujú analytici Allianz Trade. Európa aj naďalej čelí riziku obmedzení v dodávkach energie, čo by mohlo negatívne ovplyvniť rast HDP v roku 2023 a tento scenár by sa mohol ešte zhoršiť, ak by sa vojna na Ukrajine vyhrotila.

Vyššia inflácia navyše zväčšuje riziko politickej chyby centrálnych bánk, najmä v USA, ktorých prístup založený na dátach podceňuje oneskorený vplyv zvyšovania sadzieb na agregovaný dopyt a riziká hlbšieho a dlhšieho hospodárskeho poklesu.

„Na druhej strane, zamedzenie ďalších výkyvov vo finančnom sektore posilnením dôvery verejnosti by podporilo investície a rast, a zároveň by centrálnym bankám umožnilo efektívnejšie zvládať inflačné tlaky,“ doplnil Peter Mucina.