Slovensku sa vďaka silnému nárastu fixných investícií a nárastu čistého exportu podarilo vyhnúť recesii.

 

  • Analytici očakávajú, že u nás v roku 2024 dôjde k miernemu rastu HDP.
  • Ekonomický rozvoj našej krajiny potiahne v najbližšom období najmä domáci dopyt a investície.
  • Inflácia bude na Slovensku pomaly klesať, avšak aj naďalej ostane pomerne vysoká.

„Vysoká závislosť Slovenska na exporte, najmä v oblasti automobilového priemyslu, je príčinou  nadpriemerných cyklických výkyvov rastu. Rovnako aj vysoká závislosť od globálnych dodávateľských reťazcov a dovozu energií spôsobila, že slovenská ekonomika je v súčasnom globálnom kontexte pretrvávajúcich výpadkov dodávok a výrazne vyšších cien energií veľmi zraniteľná,“ hovorí riaditeľ Allianz Trade na Slovensku Peter Mucina.

 

Pomalší rast trhov vyspelých ekonomík

Kým Eurozóna zápasí s takmer nulovým rastom už štyri kvartály po sebe a podľa krátkodobého výhľadu sa tento obraz nezmení, hospodárstvo USA v roku 2023 úspešne vzdorovalo výzvam, a to napriek prudkému sprísneniu menovej politiky. „Predpokladáme, že rast HDP v roku 2024 dosiahne 1,4 % v USA, 0,8 % v Eurozóne, 4,6 % v Číne a 0,6 % vo Veľkej Británii,“ dopĺňa Peter Mucina.

Globálnu ekonomiku ovplyvňujú vysoké úrokové sadzby, ktoré sa pravdepodobne výrazne neznížia, vďaka čomu budú trhy vo viacerých vyspelých ekonomikách rásť pomalšie. Očakáva sa ale, že exportné zisky v krajinách, ako sú Nemecko, Taliansko, Francúzsko či Holandsko stúpnu a hoci tieto zisky neznamenajú veľký impulz pre ich domáce ekonomiky, spoločne významne prispejú k obnove globálneho obchodu. Ten by sa mal po dvoch rokoch podpriemerného rastu miernym spôsobom zotaviť.

Vývoj globálnej ekonomiky ovplyvňujú aj problémy Číny, ktorá bojuje s poklesom v sektore nehnuteľností, rekordne nízkou dôverou spotrebiteľov a obmedzenou fiškálnou a menovou podporou. Aj najsilnejšia ekonomika Eurozóny, Nemecko, čelí náročnému hospodárskemu prostrediu. Nemeckej vláde sa na poslednú chvíľu podarilo dosiahnuť dohodu o rozpočte, ale neočakávame, že by táto dohoda výrazne podporila hospodársku aktivitu.

Rok 2024 tiež výraznou mierou ovplyvnia viaceré voľby, ku ktorým sa schyľuje v krajinách, ktoré tvoria spoločne až 60 % svetového HDP. V tomto kontexte je pravdepodobné, že vlády, ako aj  domácnosti a firmy zvolia vyčkávací prístup a odložia kľúčové ekonomické rozhodnutia na neskôr.

 

Mierne zrýchlenie rastu HDP na Slovensku

Slovensko čelilo v posledných štyroch rokoch mnohým výzvam. V dôsledku závislosti krajiny na exporte bola slovenská ekonomika v roku 2020 vážne postihnutá globálnou krízou Covid-19 (pokles HDP o 3,3 %).  V nasledujúcom roku nastalo výrazné oživenie (o 4,8 %), no v dôsledku vojny na Ukrajine a následných sankcií EÚ voči Rusku či rastu cien energií sa ekonomická aktivita v roku 2022 opäť výrazne spomalila. V roku 2023 kvôli klesajúcej spotrebe a verejným výdavkom došlo k zníženiu rastu reálneho HDP o  1 %. Slovensku sa však podarilo vyhnúť recesii. V roku 2024 experti z Allianz Trade očakávajú mierne zrýchlenie rastu reálneho HDP približne o 1,5 %  a v roku 2025 o 2,5 %. Motorom rastu HDP bude najmä domáci dopyt a spotreba domácností. „Rast spotreby sa má oživiť vďaka rastúcim reálnym príjmom a klesajúcim tlakom na ceny energií. K oživeniu prispeje aj pokračujúci rast investícií poháňaný štrukturálnymi fondami EÚ, programom obnovy a vládnymi investíciami,“ vysvetľuje Peter Mucina.

Očakávaný rast reálneho HDP na vybraných trhoch regiónu strednej a východnej Európy:
Evoluția inflației totale și de bază
Zdroj: Allianz Trade

Spomalenie inflácie a oživenie spotreby

Rýchle uvoľňovanie napätia v dodávateľských reťazcoch a nižšie ceny komodít stlačili infláciu ku koncu roka 2023 rýchlejšie, ako sa očakávalo. Tempo dezinflácie sa tak zrýchlilo a do leta 2024 by sa inflácia mala dostať do komfortnej zóny väčšiny centrálnych bánk.

V Eurozóne sa tak po dlhom období ekonomickej stagnácie očakáva v druhej polovici roka 2024 oživenie. Hoci ceny energií v porovnaní s tým, čo bolo pred vojnou na Ukrajine, zostávajú vysoké, dochádza postupne k ich miernemu poklesu. Eurozóna sa navyše stále vyrovnáva so zníženými reálnymi mzdami, ktoré aj naďalej zaostávajú za úrovňou pred pandémiou, čo brzdí spotrebu. Existujú však indikátory, ktoré naznačujú, že by malo dôjsť k obratu. Očakáva sa, že spomalenie inflácie posilní reálne príjmy domácností a potenciálne oživí dopyt spotrebiteľov.

 

Pokles inflácie na Slovensku

Aj napriek miernemu poklesu inflácie, na Slovensku aj naďalej ostane v tomto roku pomerne vysoká. Inflácia začala u nás rásť v prvom polroku 2021 a dosiahla svoj vrchol na úrovni 15,4 % medziročne vo februári 2023. Spôsobené to bolo najmä prerušenými dodávateľskými reťazcami a prudko rastúcimi nákladmi na energie a potraviny. Odvtedy postupne klesá, čiastočne v dôsledku bázických efektov, prísnejšej menovej politiky Európskej centrálnej banky a spomaľujúceho sa domáceho dopytu. Predpokladá sa, že inflačné tlaky ostanú čiastočne zachované, najmä v dôsledku očakávaného ukončenia opatrení na ochranu domácností pred vysokými cenami plynu. Napätá situácia na trhu práce navyše vytvára podmienky pre silný rast miezd a cien v sektore služieb. V roku 2024 by preto priemerná ročná inflácia mala dosiahnuť úroveň 5 % a v roku 2025 úroveň 3 %. 

Očakávaný vývoj inflácie na vybraných trhoch regiónu strednej a východnej Európy:
Evoluția inflației totale și de bază
Zdroj: Allianz Trade