Po spomalení globálnej ekonomiky sa v roku 2027 očakáva jej mierne oživenie 

Leto neprinieslo očakávané upokojenie trhov. Allianz Trade vo svojom ekonomickom výhľade na roky 2026 až 2028 identifikuje tri hlavné zdroje napätia, ktoré budú formovať globálnu ekonomiku v nasledujúcich rokoch Po spomalení rastu v roku 2026 by sa však svetové hospodárstvo malo postupne vrátiť k miernemu oživeniu.

• Medzi hlavné riziká ďalšieho vývoja patria vysoké ceny energií, rast výnosov štátnych dlhopisov a neistota spojená s investičným boomom v oblasti umelej inteligencie (AI).
• V rokoch 2027 a 2028 sa očakáva spomalenie rastu globálneho obchodu na 2,9 %, pričom jeho hlavným motorom bude aj naďalej AI.
• Vyššie náklady na energie by mali v Európe pretrvávať aj v roku 2027 a premietnuť sa aj do cien potravín.
• Inflácia by mala začať výraznejšie klesať až od druhého štvrťroka 2027 a k cieľovej úrovni 2 % sa priblížiť v roku 2028.

Svetová ekonomika vstupuje podľa Allianz Trade do obdobia zvýšenej neistoty, no globálnej recesii by sa mala vyhnúť. Rast globálneho HDP sa má spomaliť z 3 % v roku 2025 na 2,6 % v roku 2026, následne mierne zrýchliť na 2,8 % v roku 2027 a v roku 2028 dosiahnuť 2,6 %. „Napriek viacerým súbežným rizikám zostáva reálna ekonomika zatiaľ odolná. Jej rast v druhom štvrťroku 2026 prekonal očakávania, a to najmä vďaka čistému exportu, nemeckým stimulačným opatreniam v Európe a silným investíciám súvisiacim s AI v USA a Ázii,“ hovorí Peter Mucina, riaditeľ poisťovne pohľadávok Allianz Trade na Slovensku.

Umelá inteligencia ako hlavný motor svetového obchodu

Objem globálneho obchodu by mal v roku 2026 medziročne vzrásť o 4 %, pričom hlavným motorom rastu bude umelá inteligencia. „Hoci investície do AI budú v nasledujúcich rokoch pokračovať miernejším tempom, v roku 2028 by mohli presiahnuť hranicu 1 bilióna dolárov,“ odhaduje Peter Mucina.

Z rozvoja AI by mali najviac profitovať ekonomiky zapojené do jej dodávateľských reťazcov, najmä Taiwan, Južná Kórea, Mexiko, Vietnam či Malajzia. Naopak, európsky priemysel bude čeliť rastúcej konkurencii v dôsledku presmerovania čínskeho exportu z USA na európske trhy. V rokoch 2027 a 2028 sa očakáva spomalenie rastu globálneho obchodu na 2,9 %, keďže faktory, ktoré podporovali rast v roku 2026, budú postupne slabnúť. 

Vyššie náklady firiem pocítia aj domácnosti

Jednou z najdôležitejších tém nasledujúcich rokov zostanú ceny energií. Ich výrazný rast v roku 2026 viedol k zrýchleniu inflácie pohonných hmôt vo väčšine ekonomík, pričom ceny benzínu a nafty dosiahli historické maximá. Vyššie náklady na energie by mali v Európe pretrvávať aj počas celého roka 2027. Európske firmy preto plánujú preniesť časť rastúcich vstupných nákladov na spotrebiteľov, čo sa môže premietnuť aj do cien potravín. Tie by mali začať citeľnejšie rásť od začiatku roka 2027.

Ak konflikt na Blízkom východe zostane pod kontrolou, ceny energií by sa mali postupne zmierňovať. Hoci inflácia zostane v krátkodobom horizonte zvýšená, očakávaný pokles cien ropy a zemného plynu by mal podporiť návrat dezinflačného trendu. Výraznejší pokles inflácie sa predpokladá od druhého štvrťroka 2027, pričom k cieľovej úrovni 2 % by sa mala priblížiť v roku 2028.

Stredná Európa si zachováva odolnosť

Ekonomiky strednej a východnej Európy si napriek slabšiemu zahraničnému dopytu, geopolitickému napätiu a rastu cien energií zachovávajú odolnosť. Hlavným motorom hospodárskeho rastu je naďalej domáci dopyt. Odolné trhy práce, rast reálnych miezd a stabilná spotreba domácností podporovali ekonomickú aktivitu vo väčšine krajín tohto regiónu. Investície zároveň čoraz výraznejšie prispievajú k rastu, najmä v Poľsku, Česku a Slovinsku.

„HDP  krajín tohto regiónu by malo rásť o 2,1 % v roku 2026, o 2,4 % v roku 2027 a 2,7 % v roku 2028,“ hovorí Peter Mucina.

Inflácia v strednej a východnej Európe by mala postupne klesať. V roku 2026 bola na úrovni 4,3 %, v roku 2027 sa očakáva pokles na 3,3 % a v roku 2028 na 2,9 %.

Firmy budú čeliť rastúcim nákladom

Vývoj v podnikateľskej sfére sa čoraz výraznejšie líši podľa jednotlivých odvetví. Kým rast tržieb v USA aj Európe podporovali najmä výrobcovia polovodičov, energetické spoločnosti a obranný priemysel, väčšina cyklických odvetví vrátane automobilového priemyslu, stavebníctva či strojárstva naďalej zápasí so slabším dopytom a vyššími nákladmi na financovanie.

Allianz Trade upozorňuje, že jedným z hlavných rizík zostávajú zvýšené úrokové sadzby, ktoré najviac ovplyvňujú kapitálovo náročné firmy s vysokým zadlžením a potrebou refinancovania. Dôsledkom je zrýchľujúci sa presun výrobných kapacít do regiónov s nižšími nákladmi.

Rastie riziko insolvencií

Rastúce náklady sa zároveň premietajú do vyššieho počtu firemných insolvencií. Globálna úroveň insolvencií je od začiatku roka o 6 % vyššia ako v rovnakom období minulého roka, pričom ide už o šestnásty štvrťrok medziročného rastu po sebe. Najvýraznejší nárast zaznamenali USA (+19 %), Japonsko (+7 %), Nemecko (+7 %) a Francúzsko (+5 %). Počet insolvencií firiem s obratom nad 50 miliónov eur dosiahol jednu z najvyšších úrovní v histórii.

Najväčšiemu tlaku čelia priemyselné odvetvia, predovšetkým chemický a automobilový priemysel či výroba strojov a zariadení. „Počet firemných insolvencií vo svete v roku 2026 vzrastie minimálne o 4 %, čo by bol už piaty rok rastu po sebe,“ očakáva Peter Muci

Plný dopad konfliktu na Blízkom východe sa zatiaľ do hospodárskych výsledkov firiem ešte nestihol naplno premietnuť. Vyššie náklady na energie, vstupy a dopravu, slabšia spotrebiteľská dôvera, zvýšené očakávania rastu predajných cien a dlhodobo vyššie úrokové sadzby naznačujú, že tlak na marže firiem bude pretrvávať aj v nasledujúcich štvrťrokoch. Najzraniteľnejšie zostávajú malé a stredné podniky.